Motív

Ruský rubeľ

Rubeľ je po britskej libre najstaršou národnou menou na svete. V 14. a 15. storočí neboli mince, ale strieborné prúty s dĺžkou 14 až 20 centimetrov. Moskovský rubeľ vážil 97,5 gramu, novgorodský 170,1 gramu. Podľa lingvistov názov rubeľ vznikol zo slova 'rubit', ako sa z prútov odtínali kúsky striebra. Menovému systému v Rusku prvýkrát vtlačila poriadok matka Ivana Hrozného Jelena. V roku 1534 zaviedla jednotnú striebornú kopejku s váhou 0,7 gramu. Názov má korene v zobrazení jazdca s kopijou. Existovali aj strieborné altyny (tri kopejky), groše (dve kopejky), polkopejky a štvrťkopejky. Rubeľ (100 kopejok) sa používal ako zúčtovacia jednotka, ale fyzicky sa nerazil. Strieborné ruble sa ako mince dostali do obehu v roku 1654 za cára Alexeja. Kvôli nedostatku drahých kovov v krajine sa razili z jáchymovských toliarov, získaných za vývoz ruského tovaru. Na pôvodný znak sa vyrazila ruská dvojhlavá orlica a minciam sa hovorilo 'jefimky'.

V rovnakej dobe sa Rusko zoznámilo s infláciou. Roku 1656 sa vláda rozhodla nahradiť chýbajúce peniaze razením kopejok a petákov z uralskej medi, ktorých počas šiestich rokov vyrobila za 20 miliónov rubľov. Nastala drahota. Zvlášť poburovalo, že úrady požadovali dane v striebre, ale platili v medi. Roku 1662 v Moskve vypukla vzbura a medenáky museli načas zmiznúť. Roku 1704 cár Peter I. začal s razbou strieborných rubľov s váhou 28 gramov. Roku 1764 sa podiel striebra zmenšil na 18 gramov, čo vydržalo do revolúcie. Strieborné kopejky a groše Peter stiahol ako 'staré vši' z obehu. V 18. storočí zhruba polovica peňazí v Rusku bola medených. Keď roku 1748 Michail Lomonosov dostal za ódu na cárovnú Alžbetu I. 2000 rubľov, odmenu v medi prepravila desiatka povozov.

Prísna menová politika s pevným výmenným kurzom papierových peňazí za kovové sa odohrávala v rokoch 1843-1853 a 1897-1915 za ministrov financií Jegora Kankrina a Sergeja Witteho, len v prvom prípade bol štandard strieborný, v druhom zlatý. Witte pri zavedení zlatého štandardu navrhoval premenovať rubeľ na rus, aby vyšiel v ústrety slovanofilskej záľube Mikuláša II.

Petrohradská mincovňa, Autor: Vladimir1972, Zdroj: wikipedia.org