Motív

Jihlava

Prvá písomná zmienka o osade Gyglaua pochádza z listiny olomouckého biskupa Roberta z roku 1233. Jihlava bola v majetku kráľa Václava I. a niekedy v rokoch 1240–1243 bolo založené horné mesto. Nerastné bohatstvo podzemia sem lákalo nových obyvateľov i remeselníkov a už v roku 1249 sa z miestneho striebra razili prvé mince. Intenzívna ťažba si vyžadovala výstavbu obranného opevnenia, ktoré sa rozširovalo na základe listiny Přemysla Otakara II. z roku 1270, kedy bola Jihlava už mestom. Počas husitských vojen sa mesto ubránilo a v roku 1420 sa pridalo na stranu katolíkov. Opakované útoky pod vedením Jána Žižku aj Jána Roháča vážne poškodili opevnenie, okolie bolo spustošené a bola na čas zastavená aj ťažba, no mesto sa ubránilo. Práve v Jihlave boli v roku 1436 vyhlásené Bazilejské kompaktáta, ktoré mali priniesť do krajiny vytúžený pokoj, ktorým mal napomôcť aj mier s Táborom z roku 1441.

Pokoj v meste netrval dlho, keďže katolícka Jihlava odmietla uznať korunováciu Jiřího z Poděbrad a ten ju po 4 mesačnom obliehaní v roku 1458 dobyl. Desaťročia trvajúci úpadok sa zastavil až začiatkom 16. storočia a nová renesančná výstavba po rozsiahlych požiaroch. Mesto sa okrem opäť oživujúceho baníctva preslávilo aj v novom odvetví - súkeníctve. Počas tridsaťročnej vojny bolo v marci 1645 mesto dobyté švédskym vojskom a po jeho odchode o dva roky neskôr žilo v Jihlave iba 1000 obyvateľov. Obchod so súknom však postupne v 18. storočí pomohlo mestu k prosperite, postupne sa začal rozvíjať aj priemysel a od roku 1850 bola Jihlava štatutárnym mestom. Rozvoju brániace hradby boli zbúrané a k mestu boli postupne pripájané okolité obce.

Masarykovo námestie s kostolom sv. Ignáca Zdroj: https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=11906639, Autor: Sokoljan