Motív

Samova ríša bol štátny útvar (nadkmeňový zväz) Slovanov v strednej Európe zhruba v rokoch 623 – 658. Viedol ho (pravdepodobne franský) kupec Samo.

Všetky súdobé informácie o Samovej ríši pochádzajú len zo správy v tzv. Fredegarovej kronike. Neskoršie (tendenčné a v tomto bode nespoľahlivé) správy pochádzajú z textu Obrátenia Bavorov a Korutáncov (Conversio Bagoariorum et Carantanorum, rok 870) zo Soľnohradu (Salzburg), ktorý je navyše vo viacerých častiach priamo odvodený z Fredegara. Tretí text, ktorý je tiež odvodený z Fredegara sú Gesta Dagoberti I. regnis Francorum z prvej tretiny 9. storočia z opátstva Saint-Denis pri Paríži.

Podľa archeologických nálezov sa jadro ríše nachádzalo v povodí rieky Moravy (vrátane priľahlého Dolného Rakúska a dnešného Slovenska) a na juhozápadnom Slovensku (vrátane malej priľahlej časti Maďarska), teda na územiach, kde neskôr vzniklo aj Moravské kniežatstvo a Nitrianske kniežatstvo. Samova ríša nadobudla značný význam. Neskôr sa spojencami alebo možno súčasťou ríše stali aj Dervanovi Lužickí Srbi, pravdepodobne spolu so Slovanmi z Čiech, a možno aj Slovania z Korutánska (Rakúska a Slovinska).
V Česku sa tradične tvrdilo (a ojedinele dodnes tvrdí), že sa ríša nachádzala „niekde v Čechách“, ale podrobné práce samotných českých historikov a archeológov posledných desaťročí to jednoznačne vyvracajú. Slovinci zas svojho času tvrdili, že sa nachádzala (len) v Korutánsku (Karantánii), ale tento názor sa ukázal ako nesprávny (opiera sa o tvrdenie v spomínanom Obrátení Bavorov, že Samo bol korutánsky Slovan). Rakúski autori, pre ktorých je však táto slovanská „ríša“ skôr na okraji záujmu, ju ojedinele kládli aj do Rakúska. Napokon treba poukázať aj na to, že niektorí slovenskí autori za jadro ríše považujú v podstate Nitru. Žiadne z týchto tvrdení nemožno z dôvodu neexistencie písomných zdrojov vylúčiť, ale archeologické nálezy svedčia o vyššie uvedenej polohe.

Freska vládcu Sama v Rotunde svätej Kataríny v Znojme, zdroj: wikipedia.org